\"Zonáciu treba prerokovať, schváliť, aby sme mohli postupovať v súlade s ňou. Na stretnutí s ministrom životného prostredia vo Vysokých Tatrách sme sa dohodli na rokovaniach, kde by sa mali doriešiť problémy, ktoré nám bránia v rozvoji, \" konštatoval starosta.
Spomenul okrem iného časté padanie stromov okolo ciest v oblasti Štrbského Plesa, čo komplikuje život motoristom. Po kalamite z novembra 2004 je v Tatrách veľa holín, na otvorených úsekoch ciest sa vytvárajú snehové záveje. Samospráva sa preto bude usilovať prostredníctvom projektov získať finančné prostriedky na operatívnejšiu zimnú údržbu a zabezpečenie prejazdnosti ciest.
V súvislosti so skvalitňovaním služieb v lyžiarskych strediskách, osobitne na Štrbskom Plese očakáva od zonácie, že umožní určitý rozvoj, aby ľudia nečakali na vlekoch a nehromžili na dopravu. \"Myslím, že sú veci, ktoré sa dajú urobiť aj v prospech životného prostredia. Na Štrbské Pleso za lyžovačkou nemusia ísť všetci autom. Chceli by sme zachytiť osobnú dopravu nad Tatranskou Štrbou a odľahčiť Štrbské Pleso. Zonácia by nám mala umožniť rozvíjať územie medzi Štrbským Plesom a Tatranskou Štrbou, \" vysvetlil koncepciu Sýkora.
Starosta považuje riešenie dopravy a služieb v oblasti Štrbského Plesa za prioritné. Na otázku TASR, či s prípravou projektov budú čakať do prijatia zonácie, odpovedal, že zmyslom rokovaní je nečakať, ale \"zladiť krok\" so zonáciou, ktorá je už rok pripravená. \"Nejde o projekty, ktoré by výrazne zhoršovali životné prostredie, skôr mu chceme pomôcť, \" dodal Sýkora.
V prípade Štrbského Plesa je zámerom ochrany prírody chrániť územie smerom k Patrii a orientovať rozvoj lyžiarskeho strediska opačne, teda smerom na Tatranskú Štrbu.